Jahoda obyčajná
| Jahoda obyčajná | |
|---|---|
|  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Doména | Eukaryoty | 
| Ríša (regnum) | Rastliny Vegetabilia | 
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta | 
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta | 
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta | 
| Skupina | Krytosemenné Angiospermae | 
| Oddelenie | Magnóliorasty Magnoliophyta | 
| Nadtrieda (superclassis) | Dvojklíčnolistové Dicotyledonopsida | 
| Trieda (classis) | Magnólie Magnoliopsida | 
| Podtrieda (subclassis) | Ružové Rosidae | 
| Rad (ordo) | Ružotvaré Rosales | 
| Čeľaď (familia) | Ružovité Rosaceae | 
| Rod (genus) | Jahoda Fragaria | 
| Druh (species) | Jahoda obyčajná Fragaria vesca | 
| Vedecký názov | |
| Fragaria vesca Frederick Vernon Coville | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jahoda obyčajná (lat. Fragaria vesca) je trváca rastlina z čeľade ružovité.
| Obsah[skryť] | 
Biológia [
Jahoda je trváca bylina. Z podzemku vyrastajú dlhostopkaté, trojpočetné listy, zložené z vajcovitých, pílkovitých lístkov, ktoré sú na rube plsnaté a asi 10 cm vysoké byle s niekoľkými kvetmi. Kvety sú usporiadané do strapcovitých vrcholíkov. Biele kvety tvoria na konci stonky riedky strapec. Na okrajoch majú čiašky päť kališných lístkov a pod nimi ešte päť menších lístkov vonkajšieho kalicha - kališteka. Kvety majú päť bielych lupienkov, 20 tyčiniek a väčší počet semenníkov. Začína kvitnúť v maji a kvitne celé leto. Semenníky po opelení dozrievajú na drobné nažky. Plody sú nažky; nachádzajú sa na dužinato zhrubnutom kvetnom lôžku, ktoré tvorí nepravý plod - jahodu. Jahody sa rozmnožujú vegetatívne pomocou zvláštnych, z pazúch prízemných listov vyrastajúcich plazivých výhonkov. Výhonky sa na mnohých miestach zakoreňujú, a tak vznikajú nové, samostatné rastliny. Práve z tohto dôvodu sa rastlina veľmi rýchlo rozšíri na ucelené, husté porasty. Rastie v podraste lesov a hájov, v krovinách, na lúkach, medziach a rúbaniskách.









