Choď na obsah Choď na menu
 


Hlodavce alebo myšotvaré sú najpočetnejším radom z triedy cicavce (Mammalia). Tvoria veľmi výraznú samostatnú skupinu, ostro ohraničenú od ostatných radov cicavcov. Systematicky sú hlodavce (Rodentia) zaradené do samostatného radu, ktorý zahŕňa cicavce vysokého fylogenetického veku s typickými anatomicko- morfologickými zvláštnosťami (chrup, tvar lebky a pod.)

Myš domáca
 
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Hlodavce Rodentia
 
 
 
 
 
 

Z 1 730 druhov hlodavcov žijúcich v súčasnosti na Zemi obýva strednú Európu 28 druhov. Do radu hlodavcov patrí asi 20 čeľadí, z ktorých sú z hľadiska chovu v zajatí významné len niektoré. Zámerne sa neuvádzajú druhy našich chránených hlodavcov, uvedené vo vyhláške o ochrane voľne žijúcich živočíchov na Slovensku.

Pre chov v zajatí sú vhodné hlodavce z týchto čeľadí:

Hraboš poľný (Microtus arvalis) je druh z čeľade hrabošovité.

Mimoriadna plodnosť mu zabezpečuje prežitie. Pri premnožení (cca každé 3-4 roky) spôsobuje škody na úrode. Sprievodným znakom premnoženia (gradácie) je holožer tráv na poliach a popri cestách.

Vyskytuje sa na plochách bez drevín, na lúkach a poliach. Živí sa rastlinnou potravou (tráva, hľuzy, korene, semená rastlín). Pod zemou si vytvára zásoby. Na obranu pred nepriateľmi používa zuby a ostré pazúry. V pôde si vytvára hustú sieť chodbičiek so starostlivo vystlaným brlohom na odchov mláďat.

Samička máva 3 - 15 mláďat a to až 7 krát ročne. Gravidita trvá 3 týždne. Váži 14 až 50 g, zväčša okolo 20 g. Dosahuje dĺžku približne 9-12,5 cm. Chvost je dlhý asi 60 mm, zadná labka meria 20 mm a ucho 10 mm. Srsť má hnedú až sivohnedú farbu. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy pripadá až 3 000 jedincov. Tieto za mesiac spotrebujú viac ako 2 tony rastlín a 400 kg obilia. Hraboš žije v rodinách, je to spoločenský druh.

Prenáša viac ako 20 druhov ochorení. Veľmi škodí aj v záhradách. Hraboš obýva celú Európu okrem Anglicka, Škandinávie a časti Stredomoria. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú dravé vtáky (jastrabovité, sokolovité, sovy), ako aj krkavcovité, ďalej hranostaje, lasice, líška obyčajná, ako aj mačka domáca

Hraboš severský

Poznávacie znaky  Pomerne veľký hraboš s relatívne dlhým chvostom (váži 27-50 g, dĺžka tela 75-140 mm, dĺžka chvosta 30-70 mm, dĺžka zadného chodidla 18-22 mm). Vcelku je tmavo sivohnedý často s tmavším sfarbením cez prostriedok chrbta. Spodok tela má belavý. Málo hrabe, pretože chodby má obyčajne v ostricových trsoch. Veľmi dobre pláva a na kŕmnych stoličkách necháva kôpky požerkov.

Ekológia a biotop [

Krátkoveký druh. Rozmnožuje sa vo februári až v novembri. Samica rodí v upravenom hniezde 3-4 razy do roka 2-9 mláďat. Živí sa prevažne rastlinnou potravou. Jeho životným prostredím sú vlhké až mokré biotopy s hustým porastom vodných rastlín.

Hraboš snežný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

 
 
Hraboš snežný (Microtus nivalis)

Hraboš snežný (Microtus nivalis) je druh z čeľade hrabošovité.

Poznávacie znaky []

Pomerne veľký hraboš (váži 39-67 g, dĺžka tela 110-150 mm, dĺžka chvosta 50-70 mm, dĺžka zadného chodidla 19-23 mm), celý bledosivý s belavým spodkom tela, nohami a chvostom. Má pomerne hustú a dlhú srsť a aj na ústach nápadne dlhé hmatové chlpy. Je aktívny aj cez deň a málo plachý. Dobre lezie a skáče so zdvihnutým chvostom, vcelku pôsobí dojmom vysokonohého živočícha.

Ekológia a biotop Dožíva sa asi dva roky. Rozmnožuje sa 2-3 razy ročne, pričom samica rodí v upravenom suchom hniezde pod kameňmi po 5-6 mláďat. Živí sa rastlinnou potravou, najmä semenami, plodmi, menej už zelenými časťami rastlín. Jeho životným prostredím sú otvorené biotopy alpínskeho a subalpínskeho stupňa s dostatkom úkrytov medzi kameňmi. Pretože je aktívny aj v zime, sťahuje sa v jeseni do nižších alebo vhodnejších biotopov.

Hrabáč tatranský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

 

Hrabáč tatranský alebo staršie hrabáč vrchovský (lat. Pitymys tatricus) je druh z čeľade hrabošovité.

 

Poznávacie znaky Drobný vysokohorský hlodavec (váži 20-30 g, dĺžka tela 90-120 mm, dĺžka chvosta 30-50 mm, dĺžka zadného chodidla 15-19 mm) s krátkym chvostom, malými, zo srsti iba nepatrne vyčnievajúcimi a na konci riedko osrstenými ušami a nápadne malými očami (priemer asi 2 mm). Na chrbtovej strane je hnedohrdzavý, naspodku striebristobelavý. Chvostík je taktiež dvojfarebný.

Ekológia a biotop Krátkoveký druh, prispôsobený na život v podzemných chodbách. Samica rodí 3-4 razy do roka po 2-3 mláďatá. Živí sa najmä rastlinnou potravou, a to nielen zelenými časťami, ale aj olejnatými semenami alebo bobuľovitými plodmi prípadne hubami. Jeho životným prostredím sú otvorené miesta alpínskeho a subalpínskeho stupňa s dostatočne hrubou vrstvou humusu, v ktorom si vyrýva chodby často skryto vyúsťujúce pod kameňmi.

Výskyt a stav na Slovensku Zriedkavý druh v oblasti Vysokých a Nízkych Tatier v nadmorskej výške 1 500-2 300 m. Početnosť populácie nie je známa.